HN:ROZHOVOR S RIADITEĽKOU SOI

ZDROJ:HNONLINE.SK

Slovenský paradox. Po zľave môže byť tovar drahší. Hovorí ústredná riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie Nadežda Machútová v rozhovore pre HN.

Aká je úroveň vybavovania reklamácií spotrebiteľov na zakúpené výrobky a služby?  
Je to nepochopiteľné, keď každoročne obuv,  textil, prípadne domáce spotrebiče a nábytok vedú rebríček nespokojnosti zákazníkov s vybavením reklamácií. Pripomínam však, že obchodná inšpekcia môže zasiahnuť v prípade porušenia zákonného postupu, ale nemôžeme „ísť“ do konkrétneho prípadu zákazníka. To je už oblasť súkromnoprávna, v ktorej má kompetenciu rozhodnúť iba súd. Možno sa situácia zlepší od júla budúceho roka, keď Slovensko preberie do svojej legislatívy smernicu EÚ o mimosúdnych riešeniach malých spotrebiteľských sporov. Zároveň to pomôže odbremeniť aj súdy. Spotrebitelia tak získajú istotu, že ich prípady sa vyriešia v kratšom čase a možno aj bezplatne.

Máme však informácie, že sa zvyšuje počet prípadov klamania spotrebiteľa obchodníkmi, ktorí uvádzajú nepravdivé a nepresné informácie o vlastnostiach predávaných výrobkov a služieb. Je to pravda?
Áno, počet takýchto prípadov narastá. Veľmi ma však mrzí nespokojnosť zákazníkov, ktorí musia kúpený výrobok či službu pre ich nedostatky reklamovať. Veľké obchodné siete s tým problém nemajú. U menších predajcov je to horšie.  Ale v bezpečnosti nepotravinových výrobkov sa situácia dlhodobo zlepšuje. 

Ako sa zlepšila bezpečnosť tovaru dlhodobejšej spotreby?
Počet nebezpečných výrobkov zistených na našom trhu klesá. Na ilustráciu môžem porovnať roky 2007 a 2008, keď sme zistili viac ako 190 nebezpečných produktov, ale v rokoch 2012 až 2014 už len 60. Prispela k tomu aj spolupráca s colníkmi. Spolu dokážeme zachytiť pred uvedením na trh stovky druhov nebezpečných výrobkov. Počas vianočného obdobia sme zvýšili kontrolu hračiek, elektrických svietiacich reťazí, olejových lámp, sviečok a podobne. S Európskou komisiou teraz prebiehajú rokovania, ako čo najlepšie zvládnuť kontrolu bezpečnosti výrobkov predávaných cez internet.

V minulosti ste mali pri povianočných výpredajoch problémy hlavne s obchodnými reťazcami. Ako vidíte situáciu teraz? 
Došlo k podstatnému zlepšeniu. Je to už desať rokov, čo sme urobili veľkú kontrolu takzvaných výpredajov storočia – ako výpredaje nazvali obchodníci. Vtedy sme zaznamenali všetky možné porušenia zákona, ktoré mohli nastať. Napríklad aj diskrimináciu spotrebiteľov, keď pozvaná skupina zákazníkov vykúpila tovar pred oficiálnym otvorením a „bežným“ zákazníkom sa potom neušiel. Následne sme každoročne venovali výpredajom veľkú pozornosť, čo prinieslo svoje ovocie. Keď mi teraz napríklad riaditeľ Bratislavského inšpektorátu povie, že inšpektori nenašli žiadne porušenie zákona, tak ma to poteší.

Je to už naozaj také ideálne?
Ešte sa stane, že obchodníci zákazníkov zavádzajú. Spotrebitelia majú niekedy pocit, že akciová cena, za ktorú práve nakupujú, nie je výhodnejšia oproti tej, ktorú si zapamätali ako poslednú. Mrzí ma rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval, že predávajúci môže vypočítať zľavu z ktorejkoľvek ceny, ktorá bola evidovaná v cenovej evidencii od začiatku predaja konkrétneho výrobku. Súd v tomto prípade po mnohých rokoch nášho snaženia vniesť do akciových cien poriadok, všetko úsilie SOI zmaril. 

Takže súd vlastne povedal, že po zľave nemusí byť výrobok lacnejší, ako bol pred ňou…
Zľavu môže obchodník vypočítať z ktorejkoľvek ceny výrobku, ak ju má v cenovej evidencii. Napriek názoru súdu, ak budeme presvedčení, že správanie spotrebiteľa ovplyvnil výber výšky pôvodnej ceny tak, aby sa zľava zdala oproti predchádzajúcej cene čo najvýhodnejšia, znova začneme riešiť túto tému s cieľom presvedčiť súdy, že ide o manipuláciu so spotrebiteľom. 

Záber kontrol vašej inšpekcie je široký, „dozorujete“ dodržiavanie viac ako sto právnych predpisov. S čím ste mali doteraz najväčšie problémy?  

Veľa ich bolo napríklad so zmluvami o spotrebiteľských úveroch. V tejto oblasti ešte donedávna takmer nebol finančný subjekt, ktorý by neporušoval zákon. Zaznamenali sme to vo viac ako 90 percent prípadov. Z niekoľkoročných skúseností v tejto oblasti môžem konštatovať, že najčastejšie nedostatky boli v poskytovaní informácií pri uzatváraní zmlúv o úvere, vysoké úroky a sankčné poplatky pri nesplácaní úverov, neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky alebo chyby vo výpočte RPMN. Snažili sme sa apelovať na spotrebiteľov, aby pri výbere veriteľa boli obozretní. 

Ako dopadli takíto veritelia? 
V minulosti sme im za porušenie zákona dávali pokuty 30- až 40-tisíc eur. Nad rámec zákona sme začali na našej stránke zverejňovať právoplatné rozhodnutia pri porušovaní zákona o spotrebiteľských úveroch. 

Od nového roku však kompetenciu na kontrolu spotrebiteľských zmlúv a úverov odovzdáte Národnej banke Slovenska…
Je to jediná kompetencia, ktorá sa za mnohé roky našej činnosti presunie na inú inštitúciu. Od januára 2015 končíme s kontrolou úverov poskytovaných bankami a od apríla nebankovými spoločnosťami. 
Naše postavenie podľa kompetenčného zákona je formulované ako „záchranná sieť“ na trhu. V oblasti, kde nie je špeciálny dozorný orgán, automaticky preberá zodpovednosť a výkon kontroly Slovenská obchodná inšpekcia. Príkladom môže byť prevzatie kompetencií bývalej Štátnej energetickej inšpekcie od mája tohto roka.